VEĽKÝ KRIVÁŇ, CHLEB -túra v Malej Fatre

Konečne voľný deň, predpoveď na dnes hlási pekné slnečné počasie,je 6:00 hod. ráno, ešte vyzdvihnuť kamaráta Peťa a možeme vyraziť na cestu. Z Nitry do Vrátnej to máme  približne 200 km. Cesta ubieha celkom rýchlo, zopár zastávok a už parkujeme na parkovisku pred spodnou stanicou lanovky Vrátna .Na dnes sme si zvolili zdolať najvyšší vrch malej fatry - Veľký Kriváň (1709 m.n.m) a vedľajší Chleb (1646 m.n.m). Tak ako hlásili v predpovedi počasia je skutočne nádherne, žiadny vietor, len modrá obloha a na nej žiarivé slnko.Takže vyťahujeme krém na opalovanie, slnečné okuliare ešte nasadiť batohy a vyrážame. Mám trochu obavy , lebo snehová pokrývka miestami dosahuje 120 cm a ideme bez snežníc. Ale spolieham sa na to , že cesta bude prešlapaná (tajne dúfam).Obavy boli zbytočné sneh je zamrznutý pevný a uchodený od turistov a skialpinistov, takže zabáranie po kolená a vyššie sa nekoná. Cestu sme si skrátili a využili  lanovku ( doteraz sme vždy všetky výstupy absolvovali pekne po svojich , ale vzhľadom na to , že som bol nedávno chorý rozhodol som sa využiť  tento výdobytok modernej doby).

   

 Z hornej stanice lanovky sme sa vydali, po kolíkmi značenej ceste,  do Snilovského sedla, kde sme sa rozhodli vystúpiť najprv na Veľký Kriváň. Kedže bolo naozaj pekné počasie po chvili si vyzliekame vetrovky a ideme len v mikinách. Slniečko krásne svieti, pomaly kráčame k vrcholu občas sa zastavíme a kocháme sa nádernými výhľadmi a ja samozrejme  fotím. Na vrchole okrem  nás je len pár skialpinistov, s  ktorými sa pozdravíme a už zhadzujeme batohy. Spravíme si zopar fotiek vytiahneme z batohov termosky s horúcim čajom, popíjajúc debatujem s Peťom o vrchoch , ktoré sú vidieť z Kriváňa. 

 

Po malej pauze sa zbalíme a vzrážame naspäť do Snilovského sedla odkiaľ sa potom vyberieme na ďalší kopec Chleb. Počas zostupu z Kriváňa  opúšťam značenú trasu a idem skratkou, čo ako po chvili zistujem nebol najlepší nápad, pretože sa začínam zabárať po kolená do snehu. V duchu si hovorím: "tak ti treba, nemal si vymýšlať". Konečne som sa doteperil naspäť na značkovaný chodník a pokračujem už spolu s Peťom pričom sa sa tvárim, že to bola pohodička. Terén na Chleb je miestami zľadovatený, ale kedže mám na nochách mačky  veselo si vykračujem. Ako si tak ideme zbadám malú skalku trčiacu zo snehu. Peter už vie , že sa pri nej zastavíme :-) berie foťák a čaka kým na ňu vyleziem. Spraví pár záberov a spokojný pokračujem ďalej. Na Chlebe opäť vyťahujeme termosky s čajom, ja obdivujem nádherný skalnatý Rozsutec, na ktorý je z Chlebu perfektný výhľad. Hneď by som sa naň vybral , ale v zimnom obdobý je výstup zakázaný. 

Tak  naše pohľady smerujú na opačnú stranu kde sa nachádza chata pod Chlebom. Kedže máme celkom dobrý čas je rozhodnuté obed z domu zostáva v batohu a ideme sa najesť do chaty. Ako inak zase vymýšľam a tentoraz ukecám aj Peťa na skratku. Nechce sa mi ísť po značenej trase ( ktorá je  dlhšia) tak sa púšťame priamo z Chlebu riadne strmou cestou priamo k chate. Zvládli sme to obaja v pohode a už sedíme za stolom a vyberáme z jedálneho lístka .Chatárka nám odporučí baraní gulaš a my k tomu pridáme ešte čapované pivo. Po takom výdatnom jedle oddychujeme vonku pred chatou , vyhrievame sa na slniečku každý zahĺbený do vlastných myšlienok, načerpávajúc pozitívnu energiu a sledujeme okolitú prírodou. Je to veľmi upokojujúce aspoň pre mňa, človek si tu vyčistí hlavu, získa tak nadhľad a uvedomí si, že problémy, ktorým prikladal veľkú váhu alebo dôležitosť vlastne za to nestoja. To je jeden z dôvodov prečo rád chodím do prírody.

Nikomu sa nechce domov najradšej by sme tu zostali. Ale je už čas, rozlúčime sa s personálom a vyrážame po chodníku, ktorý nás vedie medzi Chlebom a Kriváňom k hornej stanici lanovky, kde sa ešte na chvílu zastavíme a pozorujeme lyžiarov. Zvezieme sa dolu prejdeme pár krokov na parkovisko k autu, ešte posledné pohľady na malofatranské vrchy a pred nami už len cesta domov.